Vitajte v jedinečnom svete výkladov a diskusií, kde pravda stretáva pochybnosť a viera sa stretáva s neistotou. V tomto Playliste sa púšťame na cestu objavovania, analyzovania a vyvracania bežných argumentov ateistov. Prečo veriť? Existuje naozaj dôkaz o Bohu? Čo hovorí veda o viere? Aké sú odpovede na tieto otázky?
✓ Pre Skeptikov a Zvedavcov: Ak máte otázky alebo pochybnosti o viere a chcete pochopiť, ako veriaci pristupujú k týmto témam, tento playlist je pre vás.
✓ Pre Veriacich: Rozšírte si vedomosti a naučte sa, ako argumentovať a obhájiť svoju vieru pred skeptickými argumentmi.
✓ Pre Všetkých, Ktorí Hľadajú Odpovede: Tento playlist nepropaguje jednostranný pohľad. Skúma argumenty, analyzuje fakty a poskytuje vyvážené pohľady z rôznych perspektív.
Čo Nájdete v Tomto Playliste:
- Analýzy populárnych argumentov ateistov. - Debaty s odborníkmi na teológiu, filozofiu a vedu. - Vysvetlenie zložitých konceptov jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom. - Inšpirujúce príbehy jednotlivcov, ktorí hľadali a našli odpovede.
Začnite túto fascinujúcu cestu a objavte nové perspektívy na témy, ktoré sa nás všetkých týkajú. Bez ohľadu na to, či ste veriaci, agnostik alebo ateista, tieto videá ponúkajú pútavé, obohacujúce, provokujúce obsahy pre každého, kto má túžbu poznávať o niečo viac.
Prispieva relativizmus k tolerancii?
Relativizmus sa často prezentuje ako tolerantnejší svetonázor než názory, ktoré uznávajú existenciu absolútnej pravdy. Je však relativizmus skutočne priateľom tolerancie, ako si relativisti myslia? Ja tvrdím, že nie, a uvádzam niekoľko dôvodov.
Po prvé, relativistický apel na dobro tolerancie nemá zmysel na základe relativizmu. Tvrdenie, že by sme mali byť tolerantní, predpokladá, že tolerancia je objektívne dobro, o ktoré by sme mali usilovať, ale v mentálnom rámci relativizmu nemôžu existovať žiadne objektívne dobrá. Preto si relativista musí vybrať, aby nezostal vo svojej nekonzistentnosti: buď sa vzdá relativizmu v záujme tolerancie, alebo odmietne objektívne dobro tolerancie, aby si zachoval relativizmus.
Po druhé, relativizmus v skutočnosti podkopáva toleranciu. Pripomeňme si, že relativizmus tvrdí, že presvedčenie je pravdivé, ak zodpovedá súboru presvedčení jednotlivca alebo spoločnosti. Ale čo ak jednotlivec alebo skupina jednotlivcov verí, že netolerancia je dobrá vec? Predpokladajme, že niekto tvrdí: "Pre mňa a pre moju kultúru je morálne dobré netolerovať žiadny názor, ktorý nesúhlasí s tým naším." To je pre mňa a pre moju kultúru morálne dobré. Podľa relativizmu by na tomto názore na netoleranciu nebolo nič zlé bez ohľadu na to, či by táto netolerancia bola spravodlivá alebo nespravodlivá. Takže namiesto toho, aby relativizmus podporoval toleranciu, v skutočnosti pôsobí proti nej.
Kľúčom k zachovaniu spravodlivej tolerancie v našej spoločnosti je to, čo relativisti odmietajú, a to absolutistický svetonázor podobný kresťanstvu, v ktorom má každá ľudská bytosť rovnakú dôstojnosť a táto dôstojnosť musí byť chránená, aj keď sa človek mýli alebo je nemorálny. To je svetonázor, ktorý by mali chcieť prijať ľudia dobrej vôle a rozumu.
Dnes je veľmi populárny morálny subjektivizmus. Veľa ľudí dnes verí v to, že nejestvuje žiadna všeobecne záväzná povinnosť a že každý sa musí riadiť svojím vlastným svedomím. Už len tento samotný prístup stačí ako premisa dôkazu existencie Boha.
Viera v Boha je podľa ateistov iracionálna, nelogická a hlúpa. Ale veriť, že vesmír vznikol sám od seba, je racionálne a vedecké. Lenže, nie je to tak. Nič nevzniká samo od seba. Všetko má svoju príčinu. A aj vesmír má tú svoju – je ňou Boh, hovorí profesor filozofie z Bostonu. Jeho názor potvrdzuje aj teória relativity a Big Bangu.
Mnohí ľudia majú dojem, že svet prírody je všetko, čo existuje, a že veda to vysvetľuje. Je to pravda? Neexistuje niečo viac, niečo vyššie ako tento svet?
Dnes sa dozvieme niečo o kozmológii, vesmíre a posvietime si na výpočty a tézy takých veľkých vedcov ako Peter Schenkel, Christofer Hitchens či Fred Hoyle, ktorý prvý použil termín veľký tresk. Často sa stávalo, že nepriestrelné argumenty ateistických vedcov o vzniku vesmíru bez zásahu Stvoriteľa narazili na nové poznatky.
Mal vesmír svoj počiatok? Alebo existuje od večnosti?
Ak mal počiatok, vyvstáva otázka: Mal vesmír Stvoriteľa?
V prvej časti sme túto otázku skúmali z vedeckého hľadiska. Teraz sa na ňu pozrime z filozofického hľadiska.
Aristoteles veril, že vesmír bol v podstate večný.
Al-Ghazálí s tým však nesúhlasil. Poukázal na to, že ak vesmír NEMAL počiatok, potom je počet minulých udalostí v histórii vesmíru nekonečný.
To je však problém, pretože existencia skutočne nekonečného počtu minulých udalostí vedie k absurdite! Je to metafyzicky nemožné.
Prečo?