Prispieva relativizmus k tolerancii? Relativizmus sa často prezentuje ako tolerantnejší svetonázor než názory, ktoré uznávajú existenciu absolútnej pravdy. Je však relativizmus skutočne priateľom tolerancie, ako si relativisti myslia? Ja tvrdím, že nie, a uvádzam niekoľko dôvodov. Po prvé, relativistický apel na dobro tolerancie nemá zmysel na základe relativizmu. Tvrdenie, že by sme mali byť tolerantní, predpokladá, že tolerancia je objektívne dobro, o ktoré by sme mali usilovať, ale v mentálnom rámci relativizmu nemôžu existovať žiadne objektívne dobrá. Preto si relativista musí vybrať, aby nezostal vo svojej nekonzistentnosti: buď sa vzdá relativizmu v záujme tolerancie, alebo odmietne objektívne dobro tolerancie, aby si zachoval relativizmus. Po druhé, relativizmus v skutočnosti podkopáva toleranciu. Pripomeňme si, že relativizmus tvrdí, že presvedčenie je pravdivé, ak zodpovedá súboru presvedčení jednotlivca alebo spoločnosti. Ale čo ak jednotlivec alebo skupina jednotlivcov verí, že netolerancia je dobrá vec? Predpokladajme, že niekto tvrdí: "Pre mňa a pre moju kultúru je morálne dobré netolerovať žiadny názor, ktorý nesúhlasí s tým naším." To je pre mňa a pre moju kultúru morálne dobré. Podľa relativizmu by na tomto názore na netoleranciu nebolo nič zlé bez ohľadu na to, či by táto netolerancia bola spravodlivá alebo nespravodlivá. Takže namiesto toho, aby relativizmus podporoval toleranciu, v skutočnosti pôsobí proti nej. Kľúčom k zachovaniu spravodlivej tolerancie v našej spoločnosti je to, čo relativisti odmietajú, a to absolutistický svetonázor podobný kresťanstvu, v ktorom má každá ľudská bytosť rovnakú dôstojnosť a táto dôstojnosť musí byť chránená, aj keď sa človek mýli alebo je nemorálny. To je svetonázor, ktorý by mali chcieť prijať ľudia dobrej vôle a rozumu.

Dnes je veľmi populárny morálny subjektivizmus. Veľa ľudí dnes verí v to, že nejestvuje žiadna všeobecne záväzná povinnosť a že každý sa musí riadiť svojím vlastným svedomím. Už len tento samotný prístup stačí ako premisa dôkazu existencie Boha.

Viera v Boha je podľa ateistov iracionálna, nelogická a hlúpa. Ale veriť, že vesmír vznikol sám od seba, je racionálne a vedecké. Lenže, nie je to tak. Nič nevzniká samo od seba. Všetko má svoju príčinu. A aj vesmír má tú svoju – je ňou Boh, hovorí profesor filozofie z Bostonu. Jeho názor potvrdzuje aj teória relativity a Big Bangu.